Každoročne vedú naše kroky po stopách niektorého z našich literátov a tento rok sme sa rozhodli zostať v rodnom Turci. 25. októbra t. r. sa 4 . C so svojou slovenčinárkou vybrala do Mošoviec spoznať rodný dom Jána Kollára, ktorý obec v rokoch 2009 – 2010 dostavala do takej podoby, v akej sa nadchádza dnes. V múzeu sme videli rôzne vydania Národných spievaniek, Slávy dcery i jeho ďalších diel a kázní. Sprievodkyňa nám priblížila jeho život od detstva, cez štúdiá, kňazské pôsobenie v Pešti až po smrť vo Viedni. Zaujímavosťou je, že jeho hrob sa nachádza v Prahe na Olšanskom cintoríne.
Z tohto miesta naše kroky viedli do Múzea remesiel, ktoré je v Mošovciach inštalované v mauzóleu rodiny Révayovcov. Tu sme mohli vidieť rôzne pomôcky a náradie remeselníkov, ako boli krajčíri, kožušníci, včelári, tkáči a tiež bežné nádoby používané vo vtedajších domácnostiach. Od mauzólea sme sa prešli pestrofarebným jesenným parkom k soche Jána Kollára, ktorej autorom je Fraňo Štefunko a cestovali sme nazad do Martina. Tam sme si v rámci opakovania na Národnom cintoríne pripomenuli významné diela M. Kukučína, J. C. Hronského, či iných spisovateľov a tiež sa dozvedeli o ďalších významných osobnostiach, ktoré sú tu pochované. Z Národného cintorína naše kroky viedli do Literárneho múzea, kde sme si pomocou výkladu zopakovali chronologicky jednotlivé literárne obdobia. Preplnení vedomosťami z literárnej histórie sme si popriali pekný víkend s vierou, že aspoň štvrtina vedomostí sa uložila do dlhodobej pamäte.